Ej povedzme si plaze v Sydney su preslavene siroko daleko ludia z celeho sveta si chodia posediet na kavicku do Darling harbouru, Sydney Tover sa vyrazne tyci nad nocnym mestom, ale dusu socky to predsa len vzdy viac tahalo z nizin do hor. Blue mountains Aboriginskymi legendami opradene pohorie, kde sa vona a vypary eukaliptovych stromov miesaju vo vetre a spolu s australskym slnkom, zafarbuju hory na modro boli dlho lakavou destinaciou. Konecne sa naskytla lakava symbioza volnych dni , priaznivej predpovede a dostatku financnych prostriedkov na urobenie si maleho vyletu.
A tak po noci jemne preknisanej v rytme reagee som sa skoro rano(rozumej o pol 8) vydal na vlak . Za necele 2 hodinky a za priatelnu cenu vas vlacik vyhodi rovno v turistickom centr Blue Mountains Katoomba. Po povinnej tlacenici s Japonskymi turistami kto si nudnejsie odfoti Three Sisters(google it) a preskumani mojich moznosti som sa rozhodlo nasledovat stopy toho co teraz sa tvari na dakeho fyzioterapeuta dakej sportovej hv iezdy ci co a prejst legendarny 6 foot track.
Teda co si budeme hovorit cakalo ma okolo 47 kilometrov dlhy miestami
stracajuci sa chodnik predierajuci sa australskou busou neustale utoky hadov, pavukov a kengur, ozrate koaly padajuce zo stromov a v bazinach cihajuce wombaty. O tom ze turistika je jedna z najoblubenejsich cinnosti australcanou svedci az nula stretnutych turistov pocas dvojdnoveho vyletu. Skor mi pripominali Balkanskych turistov, az na to ze rozdrbane zigulaky tu nahradzaju SUV. A tak po obligatnom pivecku a zakupeni specialnej topografickej mapy som sa s malou dusickou a velkymi botami vybral sam do australskej divociny.Tazko opisat ten pokoj a ticho po pol roku v sydney, niektore krasne sceneria vela ocakov od kengur a podobnej premnozenej australskej havete. Prvy krat sa pozorne zahladiet na hviezdy juznej oblohy nezakryte svetlami mesta a podobne. Ono co sa tika tej miestami stracajucej sa cesty, asi si aj vy kladiete otazku ako mozno stratit cestu ktora ma na sirku 6 foot cize necele2 metre ej verte neverte mne sa to tak trochu podarilo. Pravdepodobne moje nedostatocne vybavenie v ktorom okrem vela veci
chybal aj meter. Takze som sa nemohol premerat na jednej rozdvojke, ktora cesta ma presne 6 feet na sirku a podarilo sa mi odbocit trosku nespravne az som skoncil na dakej sukromnej farme obkoleseny dobytkom. A to nie hocijakym ale rovno ciernymi Angusmi, ktori maju ze vraj jedno z najchutnejsich typov masa na steaky. Co sa tyka znacenia, niekedy som trochu nechapal preco je chodnik oznaceny kazdych 20 metrov ked nie je ziadna mozna odbocka a na druhej strane vas jemne zneisti ked nevidite ziadnu poacas nasledujucich 2 kilometrov.Prvy krat som mal za cest zistit aky moze byt problem sa dostat od niekal z australie pokial nie ste v dakom vacsom meste. Druhy den mojho vyletu si slapem este po dve hodiny uz pocas tmy po ceste aby som rano chytil prvy autobus z Jenolan caves. Po prijemnej noci stravenej na jednej trochu viac skrytej lavicke asi 200 metrov od hotela sa rano o 7 pytam, ze kedy ide prvy bus, odpoved da sa za 35 dolarov ist jednym o 3 poobede. Trosku problem ked mate o 4 byt v robote. Ale sockarske stastie zauradovalo a sled stopu dvoch talianskych turistiek s vanom v poslednu moznu chvilu, chytenie nasledneho vlaku do sydney a mierneho behu som to stihol, takze prvy stop v Australii si mozem odfajknut takisto.
