Nedeľa alebo Prečo všetci idú tak rýchlo ... do riti??!

7 Bridges Walk (Chôdza/ Pochod po siedmych mostoch) sa konal túto nedeľu. Juro ma pre to dokonale nadchol, hoci nechcene a tak som sa ako prvá, už v pondelok večer, registrovala. Chalani tak urobili až na poslednú chvíľu, keď som na nich zatlačila s mojim „chcem“ a hlavne, že nemám s kým. Skúšala som to v škole, skúšala som to v práci, ale nik nejavil ani tretinové známky nadšenia ako ja. 27 kilometrov, cca 5 hodín, 7 mostov, 7 zálivov a ešte viac nových miest, ktoré sme v Sydney zatiaľ nevideli. V nedeľu malo pršať, ale nevzdávala som to.
Nedeľné ráno bolo pre mňa ale ťažšie, keď sa malo ísť na vec. Obloha zatiahnutá, tak volám Jurijmu, že teda čo a ako.. A on, že ideme. A tak sme sa vybrali na túto cestu Sydney. Šani, hoci sa večer predtým zatajoval, nakoniec ráno dorazil. Filip to prespal, ako inak.. Nebránilo nám už nič, počasie sa vylepšovalo, nadšenie stupňovalo.. teda opäť iba moje!! Klasika..

Celá udalosť nemala začiatok a koniec, ale v zásade sa šiel okruh okolo Sydney, každý sa napojil vo svojej štvrti, v ktorej aj skončil. Chvíľu sme blúdili, ale nakoniec sme objavili dav šinúci sa vpred. Išli sme teda proti prúdu, ako správni punkáči... teda nie že by som ja niekedy punkáčka bola. Vo východzom bode sme dali rannú kávu, Juro ako pravá socka pobral matroše (avšak pre nás všetkých:)) a vybrali sme sa na našich 27 kilometrov. „Prečo všetci idú tak rýchlo do riti??,“ zadelil Šani hneď pri štarte... Pre menej znalých musím podotknúť, že Šani je starý športovec, triatlonista, maratónec, vytrvalec!

Ľudí bolo neúrekom, bielych, čiernych, šikmých, rovných, prestižákov i amatérov... celkom napodiv, keďže počasie nebolo najlepšie. Cesta bola ale veľmi príjemná, prechádzali sme mostmi, bavili sa – na nás, na druhých a na tom celom. Až kým cca na 6. kilometri, po 3. moste nezačalo pekelne pršať. Prečkali sme a pokračovali.. netrvalo to však dlho, na 4. moste nás to chytilo ešte viac a keďže sme neboli prezieravo vybavení pršiplášťami a dáždnikmi ako ostatní spoluchodci, asi na 10. km sme sa rozhodli pre zbabelšiu cestu domov - autobusom. Bola to dobrá voľba. Len z busu do obchodu a k nám sme zmokli durch. Kúpili sme steaky, ako sa na nedeľný obed po športovom výkone patrí. U nás sme sa prezliekli. Ja do vecí svojich, chalani do Filipových.. Jedlo bolo super (naše prvé skutočné masisko v Down under), film... no neni väčšej pohody!

A potom si šiel Šani spraviť domácu úlohu... do školy..heh:)

Working class heroes...alebo cestoviny na týždeň

Pri neustále sa zvyšujúcom dopyte po našom mega úspešnom blogu sme nakoniec podľahli komerčným tlakom na sebaprezentáciu a prichádzame s novým príspevkom. Pre uľahčenie čítania som sa rozhodol, že tentoraz bude blog prehľadne rozčlenený do kategórií, teda bude sa v ňom ľahko orientovať a môžete si vybrať len to čo vás skutočne zaujíma. Kategórie sú (po dlhom predlhom uvažovaní) nasledovné: Štúdium, Kariéra, Voľný čas a Priatelia. Vidím, že všetci horíte nedočkavosťou, tak teda vás dlho nebudem napínať:

ŠTÚDIUM

Barbara:

Predmetom Barbarinho štúdia sa stala Capoeira. Toto bojové umenie v sebe spája tanec, kultúru a boj o prežitie. 2 teoretické hodiny do týždňa zahŕňajú aj také predmety ako prvá pomoc, management malej organizácie, história capoeiry. Čiže je to velice pestré. Barbare ide škola ako po masle. Na praktických hodinách sme ju nemali na začiatku veľmi radi, lebo všetky základy už vedela (z Portugalska) a my, ostatní účastníci zájazdu, sme museli doháňať. Ale už sa to lepší. Testy pre Barbaru nie sú žiaden problém, učiť sa som ju ešte nevidel.

Juro:

Školu má 2 krát do týždňa. Úrovňou sa vyrovná všetkým slovenským aj zahraničným vysokým školám, ba niektoré strčí hravo aj do vrecka. Napriek náročnosti sa Juro adaptoval nadmieru dobre a škola sa pre neho stala priestorom na sebarealizáciu a tiež priestorom s bezplatným internetom. O Jurovom mimoriadnom talente hovorí fakt, že už ma spravené všetky projekty na tento semester. A to sa ani nezapotil!

Filip:

No tak najprv treba povedať, že capoeira ma baví. Velice ma baví. Len mi dali dlhé nohavice a váham, či si ich mám len tak na surovo odstrihnúť. A inak sú biele. Čiže 2 krát do týždňa tancujem v bielych, dlhých nohaviciach pred zrkadlom. Ale nie som sám. Celá zmes národov je nedočkavá naučiť sa toto brazílske umenie. Prevládajú najmä Česi - agentúra vedela čo a ako predať! Ale naozaj ma to baví!

KARIÉRA

Barbara:

Barbara sa chytila vo vychytenej reštaurácií Ice Cube priamo v srdci Darling Harbour, pod kinom Imax. Podľa jej vlastných slov je zatiaľ spokojná, práca ju baví aj napĺňa radosťou. Samozrejme, začiatky neboli jednoduché, no svojím prístupom k povinnostiam, odhodlaniu a nadšeniu sa zakrátko prepracovala na post (zatiaľ dočasnej) čašníčky. V práci trávi v priemere 4 dni do týždňa s približným počtom 27 odpracovaných hodín.

Juro:

Tento pracant, v okolí známy aj pod prezývkou "prestižák", zatiaľ trvalo nepracuje. Napriek neustálemu snaženiu, rozdávaniu CV a hľadaniu na internete, mu stále nebolo dopriate zožať čo zasial, ochutnať slastný pocit hrdinu pracujúcej triedy. Neboj sa Jurij! Tvoj čas príde, stromy budú zase zelené a ty nebudeš musieť jesť celý týždeň cestoviny.

Filip:

Zázrakom som dostal miesto v talianskej reštaurácií. Samozrejme, moje CV bolo značne upravené. Môj Mgr. titul som napriek pýche musel zaprieť a uspokojiť som sa musel s tým, že mojím najväčším životným úspechom bola práca v malej kaviarni v centre Bratislavy. Postupne sa infiltrujem do prostredia týchto mafiánskych bossov z talianskych filmov a budujem si pozíciu "pána nenahraditeľného".

VOĽNÝ ČAS

Túto kategóriu nebudem deliť do podkategórií Barbara, Juro, Filip. Nechce sa mi. A bola by to aj strata času, keďže veľa času trávime spolu. Hlavne ja s Barborou, čo je ale logické, keďže spolu aj bývame heh. Už dlho plánujeme, že cez voľno pôjdeme na pláž, ale zatiaľ nám to nevyšlo. Len raz sme sa dostali na Bondi. Viackrát nám neprialo počasie a ešte častejšie jednoduchá lenivosť. Čiže voľný čas máme a aj si ho užívame, ale asi viac pasívne ako aktívne. Aspoň zatiaľ.

PRIATELIA

Máme! Či už v škole alebo v práci. Ešte sa síce s nikým tak extra dobre nepoznáme asi, ale žiadni človek s ktorým sa stretávame nám vyslovene neprekáža. Teda až na jedného...taký čech. (naschvál je s malým "č"!). Veľa času trávime s Lenkou, u ktorej sme bývali prvé týždne. Ona býva 4 poschodia pod nami, čiže aj pri našej lenivosti nie je problém sa stretnúť. Barbara má už aj plno kamarátov v práci, Juro si zas obľúbil svojich spolubývajúcich Írov ja sa snažím votrieť do priazne svojich kolegov hehe.

No, tak toto by bolo na dnes odo mňa všetko. Ak máte nejaké otázky, komenty alebo hocičo, čo vám leží na jazyku, neváhajte a napíšte nám. Budeme sa tešiť, keď si od vás niečo prečítame. Okrem kritiky samozrejme, tú si prosím nechajte pre seba.

Prajem pekný deň

filip a 2xklokani

Nove zazitky domu.

6 days ago
Dave ”There is not the slightest possibility I will go with this girl again, I was too drunk, she by the way rape me. She is horrible, soo big and fat” Never never never again.....
Today
Juro “Hej Dave what was that whale-girl doing in our living room again today?” And you were supposed to stay in Bonday in your friends flat, why are you here?”
Dave: “Well I was drunk and she called me that she is in front of the house, so I took a taxi and .....
So: Never say never again :)

Japonka odchadza vo stvrtok , posledne dni to bolo vcelku zaujimave. Prisla do obyvacky nastvana, z dakeho dovodu vrazila do Dava a presla do kuchyne. Pohadzala na zem dake plechy a hrnce, Dave za nou nastvany isiel a ze vraj ho chytila za tricko pod krkom a skoro zacala mlatit.(Ked som prisiel domov, pocas tejto udalosti som bol vonku, nasiel som dvoch cez sto kilogramov vazicich chlapov v obyvacke, pretoze sa bali asi 40 kilogramovej dievciny v ich izbe, vcelku ironia

btw namiesto japonky sa stahuje dalsi Ir , asi by sme mali dostat specialny kontajner na flase od piva a to velmy velky...

Punk byt - Pravdivá história hľadania príbytku podľa Jura

(prepáčte zníženú kvalitu formy nasledujúceho blogu, ale veď poznáte Jura hehe...takže porucha nie je vo vašom prijímači, ale v našom vysielateľovi...)

Aj ked pociatocna idea, ze si najdeme spolocne ubytovanie sa postupne vytracala (predsa len barbara s filipom si postupne zacali uvedomovat, co dlhodobe byvanie so sockou v sebe obnasa a tak barabra rezolutne odmietla prestahovat sa do mojho vysnivaneho domu s obrovskym dvorom, novovymalovanym avantgardnymi kreaciami nedocenenych autorov s tlstymi kobercami a s tromi modernymi sedackami v obyvacke. Azda jedine, prilis velky sprchovaci kut, moze byt jemna nevyhoda tohto idealneho byvania. A tak pohrdnuc tymto uzasnym byvanim, si nasli daku prdatu izbu v 3 bedroom apartment ktory je rozdeleny na 3 poschodia ale o tom vam urcite napise ona.) A tak ako sa moj sen o uzasnych barbarinich kulinarskych specialitach, o obetavej zenskej cistiacej sile silnejsej naz master proper rozplyval, nezostavala mi nic ine len prehltnut trpky pocit zrady a prazdno v mojej hrudi. Tak som sa zmieril so samostatnou existenciou. Takze prvy tyzden v novom byvani, sak to vacsina vas pozna, prve otukavania sa, prve rozlievanie jablkovice, prve spolocne piva a pozeranie dvd v obyvacke ......

No momentalne zlozenie bytu je Australcan Darien, ktory je spolu so mnou na izbe, dalej Dave – Kiwi, Moriss-Chilan, Anna korejka – co vypada na taku dlhodobejsiu particku okupujucu tento domcek. A momentalne mame particku 3 severnych Irov, ktori sak zostavaju iba 3 tyzdne a japonku, ktora tu snad dlho nezostane ale tak mozno po poriadku.

Darien, teda Aussie, co so mnou byva. Pri prvom stretnuti to nebol daky prijemny dojem. Nieco si drmlal pod nos so svojim australskym prizvukom, a vacsinou som rozumel len facking fack and so on...Lebo sa ponahlal a nemohol mi ukazat dom ci co, tak som ho len tak prebehol. Ako tipkovi evidentne trosku sibe, vacsinu dna travi na faceboooku a je nestastny lebo si nevie najst pracu, pricom to zhadzuje na financnu krizu, ked hovori, tak vacsinou neco mrmle pod nos, takze mu moc nerozumiem.

Odlomilo sa mu trochu zo zuba, pocas toho ako zuval dake mantolove cukriky, tak mi ich hned velkodusne dal a zahlasil ze zajtra vola so svojou mamou a ta urcite nebude nadsena ze sa mu odlomilo zo zuba (ma 32 rokov), jeho najcastejsi argument je - moja mama povedala ze to tak je tak a tak to tak je....

Co som sa o nom dopocul dake storky. Asi 10 minut sledoval zo schodov sexualny akt ineho spolubyvajuceho, potom to poprel, potvrdil, poprel, potvrdil, potvrdil bla bla bla

Zobral si uver na 4000 dolarov a pozical ich dakemu tipkovi z roboty, ktoreho poznal asi 2 mesiace, ako zalohu doniesol ze vraj kluce od „auta”, pricom sa jednalo o obycajny kluc od domu atd...

Mesiac kazdemu tvrdil ze za nim dojde daky jeho najlepsi kamarat, s ktorym toho tolko prezil a bla bla bla... Vysvitlo, ze s nim chodil 4 roky do skoly a 8 rokov neboli v kontakte.

Dave Novo zelandan je v pohodicke uplne

Morris je tiez v pohode, akurat si zatial drzi tak trochu odstup a hlavne netravi doma vela casu.

3 severni iri su zaujimava particka

Daren je chlapik, ktory vyrastal v Derry, ze vraj najvacsie centrum IRA, teda jeho dedo aj otec boli velmi vyskoko v IRA. Napriklad jeho otec bol na najvyssom stupni (ako som sa dozvedel su 3 stupne) skolil ludi ako robit bomby a podobne veci. Polovica ludi, ktori zomreli pri Bloody Sunday boli jeho pribuzni. Jeho dedo bol tiez velke zviera ale, ze nasledne na to napisal o IRA par kniziek a zarobil tazke prachy, takze sa tym zapredal a Daren povedal ze jeho otec by ho zabil ak by s nim udrzoval kontakt.

David je cisto alkac, vacsinou tak 10 piv denne je jeho priemer a 4 ozratia na tyzden. Posledne som sa zobudil a v obyvacke stala asi 130 kilova dievcina jeho ulovok z poslednej noci, takze o zabavu je okolo neho vcelku postavene. Taktiez mu evidentne dost chutila jablkovica.

Tania je Darenova frajerka, v pohode, ale kvoli nej nezostavaju na byte predsa len to je pre nu prilis velky punk, okrem toho sa dako nepohodla s japonkou. Korejka Anna je vcelku v pohode studuje tu anglicstinu

Japonka tusim sa vola Kozi ale nie som isty, je asi najzaujimavejsi vzhlad

Ma asi 140 centi, rucicky ako palicky a nozicky ako rucicky. Trosku alkoholicka asi, aj ked samozrejme si to o sebe nemysli, len „obcas potrebebuje alkohol aby sa jej podarilo zaspat”. Polka chladnicky a mraznicky je zaplnena jej vecami na druhej strane vsak upratuje za troch. Polku casu ma vyraz tvare ze je totalne nastvana , to staci ignorovat. Ale celkovo panuje relativne zhodnutie, ze jej trosku kape na karbit. Vypada to, ze sa pomaly pohne inam.

Takze to bola cisto pravdiva sprava o vyvoji nasho byvania, pre tych ktori nepoznaju moj sposob interpretovania udalosti, berte to trochu s rezervou a hlavne pre moju maminu vsetko je OK a VELMI SA MI PACI TAM KDE SOM.

Juro

Ako sa zabývať v Sydney alebo Rice included

Cesta bola dlhá, bez väčších problémov, ale nekonečná. Šikmáci nosia na letiskách rúšky, všetko príliš preháňajú, vraveli sme si. Až vedľa mňa, veľmi tesne, keďže sme leteli economy class, začal jeden zo šikmákov kašľať, čoho intenzita sa s časom priamo úmerne zvyšovala. Večne som bola naklonená k Filipovi, nenápadne si zakrývajúc tvár, aby som ho neurazila, ale keď som videla, ako mu nerobí problém len tak kašľať do vzduchu, ktorý sme zdieľali, vykašľala som sa aj ja na "aby si nemyslel".V duchu som preklinala moment, keď som sa mame vysmiala, že si mám vziať rúšku. Ale prežili sme, aj ja, prasa som nedostala a to je dobre.

Prestup v Taipei bol obohacujuci. Filip s Jurom sú si zas o kúsok bližšie, zatiaľ čo mňa fascinovala dokonale vyčistena Taiwanska podlaha. Pre Kila sme spravili povinnú fotografiu v Kikolínach, pochodili shopy a pobrali sa južne, zas o krajinu dál.

Pristátie bezproblémové, sme v Austrálii, sme v Sydney!!:)
Tak sa nám to nakoneic podarilo. Hľadáme spôsob, ako sa najlepšie dostať do mesta, samozrejme low cost, z čoho nakoniec vyjde taxi. Hľadáme taxík, no nikde pomaly žiaden. Na letisku sa totiž taxikári nemôžu ponúkať sami. Človek si ho musí zavolať, respektíve vystáť špeciálny rad, kde ho už do nejakého usadia. Všetko tu je tak trochu hore nohami.

Vylodili sme sa v centre mesta, Hyde park, náš prvý styčný bod. Prvé 2-3 noci sme mali dohodnuté s nejvíc nejlepší Lenkou, vtedy ešte veľmi veľkí optimisti. Z práce mala prísť o polnoci, takže sme mali tak 2 hoďky - ideálne na rozkukanie, najedenie sa a obdobné aktivity.Tak sa aj stalo. Bola sobota večer, čo znamenalo mesto plné mladých, i starší ľudí, krátke sukne, vysoké opätky a hlavne - šikmý zrak! Nič proti ničomu, ale myslím, že sme pochopili čo to znamená, rozpínavosť v paxi... Sydney je preplnenaaaaaaaaaa..šikmo preplnená!!!!!

Nakoniec sme dorazili k Lenke, ktorá nás do 5 ráno uvádzala do pravého obrazu života v Sydney, v Austrálii.. Naše predstavy sa v jej slovách trocha mlžili, ale stále sme nestrácali nadšenie, ktoré sme si so sebou priniesli:))) Ani ona ho stále nestratila a v konečnom dôsledku sa zhoduje s naším. Každopádne..z plánovaných 2 - 3 dní sa nakoniec stali 2 týždne a zo spoločného domčeka je nakoniec Jurové doupě a náš francúzsko-slovenský byt.

Hľadanie bývania bola zatial najkritickejšia časť nášho pobytu. Časom sme zistili, že zohnať niečo pre 3 je viac ako nemožné, aby to k tomu spĺňalo požadované pohodlie alebo časom, keď sme poľavili z nárokov, aspoň základné potreby pre život. Ako som písala, Sydney je plná šikmákov... a tí musia niekde bývať.. a kde asi bývajú? V našich potenciálnych bytoch. Na fotkách bol byt vždy krásny, čistý a odpohľadu voňavý. Časom sme zistili, že spojenie v inzeráte RICE INCLUDED (ryža v cene) pre nás v preklade znamená - smrad už na chodbe + 3 šikmáci v obyvačke za závesom!
Tisíce nachodených kilometrov, 13 bytov, 3 domy, deprimovaní, no nakoniec sa nám to podarilo. Rozdelili sme sa, Juro poľavil ešte viac zo svojich už tak nízkych nárokov a nasťahoval sa do punk domu, ktorý je vlastne super! Fakt sa páči aj nám, ale priznávam, bola som to ja, ktorá sa necítila na zdieľanie 1 špinavšej kúpeľňe s 8 ľuďmi. Pobudli sme teda s Filipom u Lenky, ktorej touto cestou ĎAKUJEMEEE (neboj Leni, poďakujeme aj inou:), ešte o pár dní viac, až sa objavil náš byt snov (mojich:). Nie je síce na pláži... ale aj ja som poľavila z nárokov. Dnes sa teda i my vytešujeme z vlastného, veľkého bytu, ktorý síce zdieľame s ďalšími 2 pármi, ale vzhľadom na veľkosť, počet terás a bazén, saunu, jakuzy v prízemí, je to ideál! Plus bonus v cene - sťahovali sme sa len o 4 poschodia vyššie.
Bývame teda na jednej ulici s Jurom, o 2 bloky ďalej a teda ostalo aj gro jeho Socka charakteru, keď si k nám chodí zaplávať :))

EVERYBODY WELCOME!